Prebúdzam sa o 3:15 v Prahe, vonku dážď a po anglicky hulákajúca skupinka. Hlasy ma však nezobudili. Hlava si so mnou robí, čo chce, budím sa s úzkostným pocitom, že som zaspal a nestihnem lietadlo. Takže ranná hygiena, výnimočne na seba hodím sako a na Malom naměstí nasadám do taxíku. Vodič je zhovorčivý, kecáme o zákutiach zdieľanej ekonomiky.
