Vedenie ľudí a otázky

Tomáš Bujna Google+ Zpět do kategorie Řízení lidských zdrojů

20.04.2015 0 komentářů

Pri tom, čo robím sa často dostávam do situácií, v ktorých by som mal viesť ľudí. Väčšinou si vtedy pripomeniem jednu zručnosť, ktorú sa už dlho snažím pestovať. Je ňou kladenie otvorených otázok. Poďme sa na ne dnes pozrieť a začneme výletom mimo práce.

Môj prednedávnom dvojročný syn nám začína dávať otázky. Na tom nie je asi nič zvláštneho. Zvláštne je, ako ťažko sa mi na ne odpovedá. Idú totiž na dreň a nútia ma premýšľať nad vecami, ktoré mi doteraz pripadali samozrejmé. „Tatinko, kde je svet?", opýtal sa a trpezlivo dlho čakal na odpoveď. Ani neviem, čo som nakoniec odpovedal, ale uvedomil som si, že dobre položená otázka ma dokáže zastaviť, zamyslieť sa nad zmyslom a vidieť veci v širších súvislostiach.

Na rozdiel od otázok „skúmavých". Tie spoznám hneď ako ich vyslovím. Vyznačujú sa totiž tým, že v hlave mi už znie mnou sformulovaná odpoveď, či názor. Minule som sa takto spýtal študentov otázku, ktorej odpoveď predsa „prirodzene" vyplývala z prebiehajúcej debaty, a ja som chcel, aby na to isté prišli sami. „Čo teda nikdy nesmie manažér stratiť?". Odpoveď s brnenským prízvukom prišla takmer okamžite: „Nojbuk".

Alebo iný druh otázok, s ktorým sa aj u seba často stretávam. Niekedy im hovorím „oznamovacie" otázky. Ide vlastne o oznamovacie vety, na ktorých koniec niekto hrubým násilím zapichne otáznik. Tiež sa dajú spoznať veľmi ľahko. Dá sa na ne okamžite odpovedať: „Azijó." alebo „Aziné."

Kladení otázek

Obidva prípady sú príkladom uzavretých otázok. Sú vlastne len o čosi lepším variantom vysvetľovania. To je najpoužívanejší spôsob ovplyvňovania ľudí. A zároveň najmenej účinný.
Nadšenie, zápal a vervu pustiť sa do niečoho nového od nich nečakajte.

Naopak, jedna dobre položená otvorená otázka v správnej chvíli dokáže ľudí zastaviť, nechať popremýšľať o zmysle ich konania a v jeho nájdení nájsť novú motiváciu pre to, čo robia. Teda aspoň na mňa to tak platí. A cítim sa vtedy dobre vedený.

Viac o tom, ako sa dá rozvíjať zručnosť dávania otvorených otázok si môžete prečítať tu:
Michael J. Marquardt: Leading with Questions
Michael J. Marquardt: Action Learning
Mike Pedler: Action Learning for Managers


Články weblogu na podobná témata:

 

Proč má smysl studovat MBA?

„Studium na TC Business School mi zásadně změnilo pohled na řízení firmy a na způsob, jak dosáhnout trvalého růstu. Za zmínku stojí, že prakticky tři roky za sebou, dosahujeme navýšení výkonu firmy o 40 %.”

Lubomír Dvořák, DVOŘÁK – svahové sekačky s.r.o., Česká hlava 

A co přinese MBA studium Vám?

VYZKOUŠEJTE SI MINIKURZ PRO MANAŽERY

 



Zajímá nás Váš názor

RSS kanál komentářů k tomuto článku


Přihlášení k odběru zpravodaje

Přihlašte se k odběru zpravodaje a my vám budeme pravidelně posílat shrnutí nových příspěvků z weblogu na váš email